Aktuality

KETO ako ketóza, ketonémia, ketolátky, ketogénna diéta, ketoacidóza

Jedná sa o pojmy, ktoré súvisia s postupmi vo výžive. Môže ísť o spojenie so športom, s nízko sacharidovým stravovaním alebo s niektorými chorobami. Najčastejšie sú ale diskutované vo vzťahu k redukcii telesnej hmotnosti. Čo konkrétne pojmy okolo keto diéty znamenajú a ako keto držať? Dozviete sa v článku. 

Čo je ketóza? 

Ketóza je stav organizmu, ktorý nastáva, pokiaľ sú hlavným zdrojom energie mastné kyseliny (tuky) a dochádza teda ku ketogenéze. Nezáleží na tom, či sa jedná o tuky zásobné, alebo tuky v potrave. Produktom oxidácie mastných kyselín v pečeni sú tieto ketolátky:  

  •  kyselina acetooctová (acetylacetát, AcAc),
  • kyselina β-hydroxymaslová (β-hydroxybutyrát, BHB),
  • acetón. 

Ľudské telo využíva ako zdroj energie iba acetoacetát a β-hydroxybutyrát. Acetón je z organizmu odstraňovaný s vydychovaným vzduchom (často ho môžeme cítiť u človeka, ktorý redukuje hmotnosť) a súčasne je vylučovaný aj močom.  

Určité percento ľudí sa domnieva, že s ketózou je to nasledovne. Buď sa vaše telo v tomto stave nachádza, alebo nie. Situácia je ale úplne iná. Existuje len rôzne intenzívna ketóza, hodnotíme teda jej úroveň, najlepšie prostredníctvom ketonémie – hladiny ketolátok v krvi.

Aká je normálna hladina ketolátok v krvi? 

O tvorbe ketolátok v tele najlepšie vypovedá ketonémia, teda krvná hladina β-hydroxybutyrátu.

  • Normálna ketonémia < 0,2 mmol/l
  • Ketóza 1 – 3 mmol/l (uvádzajú sa horné hodnoty až 5 – 7 mmol/l) 
  •  Ketoacidóza 10 – 15 a viac mmol/l 

V moči sa meria takzvaná ketonúria, a to pomocou testovacích vizuálnych prúžkov. Zisťuje sa hladina acetylacetátu. Nevýhodou je nižšia presnosť – zmeranú koncentráciu AcAc ovplyvňuje pitný režim, pH moču a ďalšie prítomné látky. 

Čo je to keto diéta?

Ketogénna diéta je z odborného hľadiska metóda, ktorá sa používa ako jedna z možností liečby epilepsie. V prenesenom význame sa jedná o postup, kedy je denný príjem sacharidov udržovaný pod 50 g. Cieľom je dostať organizmus do stavu takzvanej nutričnej ketózy, ktorá pre väčšinu jedincov predstavuje úplne prirodzený, normálny a bezpečný stav. 

Z vyššie uvedeného je ale jasné, že ketózy môžeme dosiahnuť aj pri podstatne vyššom príjme sacharidov, pretože úroveň ketonémie nie je určená iba konzumáciou sacharidov. Stretnúť sa tak môžeme s programami, ktoré fungujú, neprofilujú sa však ako ketogénne, ale ako redukčné so zníženým príjmom sacharidov. Pre porovnanie, najvoľnejšia forma LC (low-carb) diéty je definovaná obvykle do príjmu 130 g sacharidov za deň.

Ketolátky majú kyslú povahu (pH nižší ako 7) a môžu spôsobiť za určitých okolností tzv. ketoacidózu. Ketoacidóza je patologický stav spôsobený nedostatkom glukózy za súčasného nedostatku inzulínu. Inzulín má na produkciu ketónov potlačujúci účinok. Tento stav prichádza obvykle u ľudí s diabetom 1. typu (DM1), u ľudí s neskorým diabetom 2. typu (DM2), u alkoholikov a u osôb s vážne narušenou funkciou obličiek, ktoré nemôžu prebytočné ketóny v potrebnej miere vylučovať z tela. Ketoacidóza sa prejavuje nevoľnosťou, zvracaním, únavou, niekedy až extrémnou dýchavičnosťou. V krajných prípadoch, u neliečenej ketoacidózy, môže nastať ketoacidotická kóma (úmrtnosť 2 %).